Politika a iné huncútstva
... aby sme sa mali kde pohádať


5. 6. 2017 

Protikorupčný pochod, Košice


26. 11. 2016

... jedna predpoveď, alebo pohľad do Putinovej hlavy?


Paul D. Miller, Foreign Policy


Pred štyrmi rokmi som predpovedal ruskú inváziu na Ukrajinu. Tu je moja ďalšia predpoveď, ktorá sa už možno mnohým ľuďom bude zdať ako samozrejmá: ďalšie na rade sú pobaltské štáty a pre budúceho prezidenta Donalda Trumpa to bude jednou z prvých a najväčších výziev.

Zrejme to tiež nebude mať podobu otvorenej invázie.

Ruský prezident Vladimir Putin má jasný cieľ a prepracovanú taktiku, ako ho dosiahnuť. Nejde však o plán, o ktorom hovoria mnohí analytici, ktorí sa hlásia k politckej teórii realizmu.

Niektorí tvrdia, že sleduje základné racionálne a obranné ciele: rozširovanie NATO chápe ako hrozbu a Rusko sa len bráni. Západ rozšíril svoju sféru vplyvu na úkor Ruska a Rusko vracia úder. Preto je podľa Johna Mearsheimera "kríza na Ukrajine chybou Západu".

Ako v prípade mnohých akademikov, ktorí sa hlásia k realistickému výkladu diania vo svete, je to nezmysel. Putin sa neriadi chladným kalkulom racionálneho chápania vlastných záujmov, pretože tým sa neriadi žiadny človek. Nie sme Vulkáni zo Star Treku.

Riadime sa našim vnímaním vlastných záujmov, tak, ako ich v našej hlave vytvárajú naše hlbšie zakorenené predpoklady a viera - ktorú môžeme nazvať ideológiou alebo náboženstvom.
Putin verí, že hegemónia Ruska v blízkom okolí je pre ruskú bezpečnosť nutnosťou, pretože sám verí v historickú úlohu ruského národa.

Putin (a možno ešte viac ako ľudia v jeho najbližšom okolí) nie je len nacionalistom.
Zdá sa, že Kremeľ sa riadi osobitnou formou ruského nacionalizmu, do ktorej sa vnáša náboženstvo, osud a mesianizmus. Z tohto pohľadu je Rusko strážcom ortodoxného kresťanstva a má úlohu ochraňovať a rozširovať vieru.

Skutočne racionálne Rusko by nepovažovalo rozširovanie NATO a Európskej únie ako hrozbu, pretože liberálny systém je otvorený a rozšíril by aj ruskú bezpečnosť a prosperitu. No pre Putina a ďalších Rusov, ktorí sa na svet pozerajú cez pohľad ruského náboženského nacionalizmu, je Západ apriórnou hrozbou pre jeho úpadok a globalizáciu.

Z tohto pohľadu NATO nie je len neškodným ochrancom liberálneho poriadku v Európe, ale nepriateľským agentom úpadkového Západu a hlavnou prekážkou ruskej výnimočnosti.
Preto je súčasťou Putinovej taktiky rozklad NATO. Konkrétne musí dosiahnuť, aby článok 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý zaručuje ochranu napadnutým členom, stratil svoj zmysel.
Putinovi sa už podarilo znížiť dôveryhodnosť NATO. Jeho posledné dva ciele, Gruzínsko a Ukrajina, neboli síce členmi NATO, no v roku 2008 ich výslovne a verejne ubezpečili, že sa neskôr členmi stanú. Rusko jasne a otvorene nesúhlasilo, aby sa tieto krajiny stali členmi a potom napadlo ich územie.

Ruské invázie vytvorili sporné územia - Južné Osetsko, Abcházsko a Krym - ktoré okupujú ruskí vojaci. Žiadna krajina sa nestane členom NATO, ak časť jej územia okupuje Rusko.

Medzinárodná situácia je pre ruskú snahu rozširovať sa najprijateľnejšia od konca studenej vojny. Európska jednota sa rozpadá. Členovia aliancie spochybňujú hodnotu spoločného bezpečnostného paktu. A budúci americký prezident je otvorene naklonený Rusku a pripravený ospravedlňovať nezodpovedné konanie Moskvy.

Putinov ďalší krok je ešte nebezpečnejší ako tie predošlé, pretože sa zrejme posunie do pobaltských štátov, ktoré už členskými štátmi NATO sú. Cez hranicu štátov nepošle veľké skupiny uniformovaných ruských vojakov, ani najopatrnejšie štáty NATO by si nedovolili ignorovať otvorenú inváziu.

Namiesto toho vyvolá Putin nejasnú vojenskú krízu cez prostredníkov, ku ktorým sa nebude otvorene priznávať. To všetko sa zrejme stane v najbližších dvoch rokoch.

Nepokoje zrejme spustia rusky hovoriaci občania Lotyšska alebo Estónska (asi štvrtinu ľudí v týchto krajinách tvoria etnickí Rusi). Budú demonštrovať za svoje práva a tvrdiť, že ich prenasledujú, budú požadovať "medzinárodnú ochranu".

Objaví sa až podozrivo dobre vyzbrojený a vycvičený "Ľudový front na oslobodenie ruského Pobaltia". Niekoľko atentátov na vysokopostavených ľudí a bombové útoky dostanú pobaltské krajiny na pokraj občianskej vojny. V menšej miere sa môžu objaviť aj povstalecké skupiny.
Rusko bude blokovať všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ale ponúkne svoje služby svojich mierotvorcov.

Stretne sa Severoatlantická rada, najvyšší politický orgán NATO. Poľsko bude požadovať zásah v súlade s článkom 5, vyhlási, že Pobaltie čelí útoku Ruska a bude žiadať kolektívnu obranu proti ruskej agresii. Nemci a Francúzi budú rázne proti.

Každý sa pozrie na Spojené štáty, to oni nakoniec rozhodnú, na ktorú stranu sa aliancia postaví.
Ak aliancia článok 5 nevyužije, spoločná obrana členov NATO stratí svoj zmysel. Žiadny členský štát už nebude veriť, že NATO mu pomôže v prípade ruského útoku. Gepolitické hodiny sa vrátia do roku 1939. Niektoré štáty strednej Európy sa nakoniec môžu rozhodnúť viezť sa spolu s Ruskom.

Iní, najmä Poľsko, sa začnú po zuby ozbrojovať. Putinov sen o rozdelenom Západe a otvorenom bojovom boli v Európe sa stane skutočnosťou.

Ak by však aliancia článok 5 využila, bolo by to vyhlásením vojny Západu proti Rusku. A až v tomto momente sa Trump bude musieť naozaj rozhodnúť, či je pre neho obrana Lotyšska hodná rizika tretej svetovej vojny.