A zase, ... ale tentokrát zo Sloviniek cez Buchvald (1127 m n. m.) na Buchvald 12°

13.12.2016

Veľmi nám zachutil. Buchvald. Aj kopec, aj pivo. Ľubo nevydržal a navrhol ďalší výlet za Buchvaldami. Ja som nevydržal a Ľubov návrh som okamžite prijal.

Nedeľa, 11. 12. 2016. Tri štvrte na osem a niečo. Sedíme vo vlaku, kecáme. Ľubo hodí pohľad na okno, ... doprdele, Krompachy. Rýchlo sa obliecť, nič nezabudnúť a makať von z vozňa. Pri stanici by nás mali čakať nejakí bájkeri, ozvali sa mi cez MTBiker fórum, tak sme sa dohodli. Pôvodne mala prísť aj miestna víla Tiriel, ale večer oznámila, že nepríde.

... miestna víla Tiriel
... miestna víla Tiriel

Tiriel však že zavolá a možno príde na Poráč neskôr. Tiriel  na stanicu teda neprišla, ale prišiel Jano & Jano z Bardejova. Pred stanicou akurát vyberali bicykle z auta. Zoznamujeme sa. My s Ľubom sme sa tešili, že obaja sú Jano, lebo bude menej problémov s menami. To ešte nevedeli, že som sa dohodol so slovinským maršálom Jožim, ktorý vraj berie so sebou aj nejakého kamaráta. Odkedy zomrel Tito, Joži je posledný slovinský maršál. S Jožim sme sa stretli v Slovinkách pri kostole. Doniesol aj toho kamaráta. Volal sa Zoli. Pri zoznamovaní vravel: "Vieš, Zoli, Zoltán, Maďar." Boli sme už komplet, no teda bez miestnej víly Tiriel. Vyrazili sme hore Lacemberskou dolinou.

Cestou som zistil, že Zoli nie je žiaden Maďar, že sa len robí. Ozval som sa k nemu po maďarsky a on nič. Ľubo ho hneď naučil aspoň "nem értem". Neskôr, keď sme sa vracali Poráčskou dolinou okolo Čierneho bociana, tak som ho naučil, že čierny bocian sa povie "fekete gólya".

Z Lacemberskej doliny sme sa cez Haladej, ako som ho ja nazval, že Habadej, dostali pomalým presunom po snehu a ľade do sedla pod Bukovcom (Bukovec = Buchvald). Zo sedla obchvatom až hore na vrchol Buchvaldu (1127 m n. m.)

Na vrchole sme si urobili prezenčnú fotografiu, pomocou ktorej sme sa spočítali. Bolo nás šesť. Nikto sa nestratil.

Zľava: Joži, Ľubo, Zoli, Jano, Jano, Laco (ja)


Na vrchole trochu fúkalo, ale bolo oveľa teplejšie, ako dole. Pred zjazdom do Poráča sme nahodili ďalšiu vrstvu oblečenia. Ani to tak netrvalo a sme v Poráčskej doline v našom výjazdovom snemovom dome. Joži nám ukázal bývalých majiteľov, tí o tom ešte nevedia. S Ľubom sme sa dohodli, že im to zatiaľ nepovieme. Víla Tiriel nás medzitým zbombardovala esemeskami a ememeskami, ktorými naznačovala, že nám ide zo Sloviniek oproti. My, otupení rôznymi Buchvaldami sme to celkom nepochopili. Hlavne maršál Joži, ktorý nás zaviedol inou cestou a miestnu vílu Tiriel sme nestretli.

A teraz už rýchlo. Slovinky - rozlúčka s maršálom Jožim, Krompachy - rozlúčka s Maďarom Zolim, ktorý nevie po maďarsky, Krompašská stanica - spoločná káva a rozlúčka s Janom a Janom.


Rekapitulácia: Krompachy -- Slovinky -- Lacemberská dolina -- Haladej -- Sedlo pod Bukovcom -- Bukovec (1127 m n. m.) -- Poráč -- Poráčska dolina -- Slovinky -- Krompachy

                (46 km/1140 m, od 371 m n. m. po 1127 m n. m.)


... a ako bonus - pohľad na Vysoké Tatry z cesty kúsok od Buchvaldu.

Spísal:   Laco,   preceda vo funkcii kronikára a radcu pre ideológiu a falšovanie